"ऊदा देवी" च्या विविध आवृत्यांमधील फरक
Content deleted Content added
छो Bot: Changing template: Cite book |
छो Bot: Changing template: Cite journal |
||
ओळ ५:
जिथे [[भारतातील जाती व्यवस्था|उच्च जातीतील]] इतिहास लेखक [[झाशीची राणी]] सारख्या उच्च जातीय नायिकांचे प्रतिकारातील योगदान अधोरेखित करतात, तिथे [[ब्रिटिश भारत|ब्रिटीश]] वसाहतवादाविरुद्ध [[भारतीय स्वातंत्र्यलढा|भारतीय स्वातंत्र्ययुद्धात]] ऊदा देवी सारख्या [[दलित]] लढवय्यांचा प्रतिकार लक्षणीय असूनही ते दुर्लक्षिले जाते.<ref>{{स्रोत पुस्तक|url=https://books.google.com/books?id=pIPlDQAAQBAJ&pg=PA356&dq=Uda+Devi&hl=en&sa=X&ved=0ahUKEwj0kYPksqfUAhUIzIMKHTyyBTcQ6AEIMzAC#v=onepage&q=Uda%20Devi&f=false|title=Mutiny at the Margins: New Perspectives on the Indian Uprising of 1857: Documents of the Indian Uprising|last=Bates|first=Crispin|last2=Carter|first2=Marina|date=2017-01-02|publisher=SAGE Publications India|isbn=9789385985751|deadurl=no|archiveurl=https://web.archive.org/web/20171009201701/https://books.google.com/books?id=pIPlDQAAQBAJ&pg=PA356&dq=Uda+Devi&hl=en&sa=X&ved=0ahUKEwj0kYPksqfUAhUIzIMKHTyyBTcQ6AEIMzAC#v=onepage&q=Uda%20Devi&f=false|archivedate=9 October 2017|df=dmy-all}}</ref> १८५७ च्या उठावातील ऊदा देवी आणि आणि इतर दलित स्त्री योद्ध्याचं योद्ध्या किंवा दलित वीरांगना म्हणून आज स्मरण केले जाते.<ref>{{स्रोत पुस्तक|url=https://books.google.com/books?id=6gQgDAAAQBAJ&pg=PA109&dq=Uda+Devi&hl=en&sa=X&ved=0ahUKEwiZxvf8s6fUAhVI2IMKHRvmBn8Q6AEIQjAG#v=onepage&q=Uda%20Devi&f=false|title=The Gender of Caste: Representing Dalits in Print|last=Gupta|first=Charu|date=2016-04-18|publisher=University of Washington Press|isbn=9780295806563|deadurl=no|archiveurl=https://web.archive.org/web/20171009201701/https://books.google.com/books?id=6gQgDAAAQBAJ&pg=PA109&dq=Uda+Devi&hl=en&sa=X&ved=0ahUKEwiZxvf8s6fUAhVI2IMKHRvmBn8Q6AEIQjAG#v=onepage&q=Uda%20Devi&f=false|archivedate=9 October 2017|df=dmy-all}}</ref>
भारतीय लोकांमधील ब्रिटीश प्रशासनाविरुद्ध वाढत जाणारा राग पाहून, ऊदा देवी जिल्ह्याच्या राणीकडे, म्हणजे बेगम हजरत महलकडे युद्धात सहभागी होण्यासाठी गेली. येऊ घातलेल्या युद्धासाठी तयार रहाण्याकरिता बेगम हजरत महलने तिला स्त्रियांची पलटण उभी करण्यासाठी मदत केली.<ref>{{
जेव्हा ब्रिटिशांनी कॉलीन कँपबेल ह्याच्या नेतृत्वाखाली लखनौ शहरातील सिकंदर बागेवर हल्ला केला, तेव्हा त्याला दलित स्त्री लष्कराचा सामना करावा लागला. लढाईच्या ह्या क्षणांविषयी बऱ्याच कविता लिहिल्या गेल्या आहेत आणि अनेक गीते गायली गेली आहेत. त्यापैकी एक गाणे:<br>
:“कोई उनको हब्सीन कहता, कोई कहता नीच अछूत”
|